Pri jazde do Mezzeh 86, robotníckej štvrti západne od Damasku, sme minuli kontrolný bod obsadený bojovníkmi Hayat Tahrir al-Sham (HTS).
Budovy chátrajú a potrebujú opravu.
V regióne dominuje sekta alavitov Bašára al-Asada, odnož šiitského islamu, jednej z najväčších náboženských menšín v Sýrii.
Počas 50 rokov vlády rodiny Asadovcov ovládali moc v prevažne sunnitskej moslimskej krajine alaviti, ktorí zastávali vysoké pozície vo vláde, armáde a spravodajských službách.
Mnohí sa obávajú represálií po tom, čo povstalci pod vedením sunnitskej islamistickej skupiny HTS, ktorá bola predtým súčasťou al-Káidy v Sýrii, zvrhli Asadov režim.
Desiatky alavitov, ktorých sme kontaktovali, sa s nami odmietli rozprávať a mnohí povedali, že sa boja.
V Mezze 86 sa prítomnosť bojovníkov HTS na kontrolnom bode nezdala byť alarmujúca.
Prišlo sa s nami porozprávať veľa alavitov, ktorí sa chceli dištancovať od Asadovho režimu.
„Počas Asadovho režimu panuje stereotyp, že alaviti majú všetky možnosti pracovať a že sú bohatí. V skutočnosti je však väčšina alavitov chudobných a len jeden bohatý človek z tisíc je bohatý,“ povedal. Mohammad Shaheen, 26-ročný študent farmácie.
„Keď HTS išli do alawitských dedín blízko pobrežia, zistili, že všetky dediny sú chudobné. Len rodina Asadovcov nahromadila bohatstvo,“ dodal s odkazom na hlavnú alawitskú enklávu na západe krajiny.
„Boli sme jeho otroci – šoféri, kuchári, upratovačky,“ povedal predavač Hasan Dawood.
Je tam aj pocit zrady.
„Bašár bol zradca. A spôsob, akým utiekol, bol zbabelý. Mal sa aspoň priblížiť k ľuďom a povedať im, čo sa deje. Jeho mlčanie spôsobilo chaos,“ povedal Mohammad.
Ale ľudia z alawitskej komunity, ako aj ľudia z tejto štvrte slúžili v Asadových brutálnych bezpečnostných zložkách. Pýtali sme sa, či sa boja represálií voči nim.
„Ľudia, ktorí slúžili v armáde a robili zlé veci, utiekli. Nikto nevie, kde sú. Boja sa odvety,“ povedal Tayer Shaheen, stavebný robotník.
„Ale tí, ktorí nemali krv na rukách, sa nebáli a zostali späť.“
V niektorých častiach krajiny sa objavili správy o niekoľkých odvetných vraždách, ale v súčasnosti neexistujú dôkazy o tom, že ich vykonala HTS.
„Zatiaľ sme v poriadku. Hovoríme s Hayat Tahrir al-Sham a prejavujú rešpekt. Ale sú ľudia, ktorí sa tvária, že nie sú z HTS, ale sú hrozbou. Chcú zbankrotovať naše spoločnosť. Toto sú ľudia, ktorých sa bojíme,“ povedal Mohammad.
Po ovládnutí Damasku HTS a jej spojenci uviedli, že budú brať na zodpovednosť osoby zo zvrhnutého režimu zodpovedné za mučenie a zabíjanie, ale nie je jasné, akú podobu bude mať spravodlivosť.
HTS tiež tvrdí, že chráni práva a slobody náboženských a etnických menšín.
Skupina má odcudzenú džihádistickú minulosť. Je to však islam a mnohí sa pýtajú, čo to znamená pre pluralitnú spoločnosť v Sýrii.
Kresťanský právnik Yousef Sabbagh povedal: „Som veľmi šťastný, že Asadov režim padol. Je to ako splnený sen. Nikto nechce žiť pod diktatúrou. Ale mám obavy. Musím byť realista.“
„HTS sú teraz tu, sú islamskou armádou. To sú oni. Chcem, aby boli modernou islamskou armádou.“
„Nehovorím len za kresťanov, mnohých Sýrčanov, moslimov a všetkých. Nechceme, aby sa Sýria stala ďalším Afganistanom, nechceme sa stať novou Líbyou. Už sme toho veľa vytrpeli.“
Sýrski kresťania sú jednou z najstarších komunít na svete a krajina má známe sväté miesta.
Keď sa v roku 2011 začalo povstanie proti Asadovi, kresťania sa spočiatku obávali postaviť sa na jednu stranu, no napokon členovia komunity bojovali na oboch stranách konfliktu.
Arcibiskup z Homs Jacques Murad minulý týždeň pre BBC povedal, že sa s HTS stretol už trikrát a že mohli úprimne vyjadriť svoje názory a obavy.
V súčasnosti znamenia oživujú vieru mnohých kresťanov.
V kresťanskej štvrti Starého Damasku a ďalších častiach mesta sú otvorené bary a reštaurácie, v ktorých sa podáva alkohol. Na mnohých miestach sú dostupné aj vianočné ozdoby.
V reštaurácii v Starom meste sme sa stretli s Oudey al-Hayatom, šiitským právnikom.
„Niet pochýb o tom, že existujú očakávania a úzkosť. Známky prichádzajúce z HTS sú dobré, ale musíme čakať a sledovať,“ povedal.
„Je nemožné poznať názor všetkých šiitov, ale obávam sa podobnej situácie ako Líbya alebo Irak. Verím však, že Sýria je iná. Sýrska spoločnosť je už veľmi dlho rôznorodá.“
Prešli sme čiernymi sopečnými kopcami asi 110 km (70 míľ) juhovýchodne od Damasku do Suwaydy, kde žije väčšina drúzskej populácie v Sýrii.
Náboženstvo Drúzov je ďalšou vetvou šiitského islamu, ale má svoje vlastné jedinečné vlastnosti a presvedčenie.
Mnohí Drúzi boli lojálni k Asadovmu režimu, o ktorom verili, že ochráni menšinu.
Opozícia však počas vojny neustále narastala a v posledných rokoch dochádzalo k častým protestom.
Posledná sa začala v auguste 2023 na centrálnom námestí Suweida a pokračovala až do dňa pádu režimu.
Aktivista Wajiha al-Hajjar povedal, že protesty neboli potlačené tak brutálne ako iné v Sýrii, pretože Asad chcel ukázať svetu a svojim zahraničným spojencom, že chráni menšiny.
„Snažili sa potlačiť náš protest, ale iným spôsobom – nie zbraňami a streľbou, ale pripravili nás o pasy, občianske práva a prístup k úradným dokumentom. Bolo ťažké opustiť Suvajdu a vytvorilo sa akési obliehanie,“ dodal. povedal.
Na námestí sa naďalej denne schádzajú stovky ľudí. Keď sme prišli, bolo to slávnostné. Z reproduktorov zneli piesne, mladí chlapci a dievčatá predvádzali gymnastické kúsky a ich rodiny jasali a tlieskali.
„Oslavujeme pád režimu, ale toto zhromaždenie je aj ukážkou sily. Sme pripravení zostať tu a dožadovať sa našich práv a rovnoprávnosti, ak tu bude extrémny režim s veľmi prísnymi zákonmi.“ povedal Wajiha.
Suwayda si za Asada užíval kvázi autonómny štatút a Drúzovia chcú, aby to pokračovalo.
Toto je len jeden príklad rozmanitosti a zložitosti sýrskej spoločnosti a výziev, ktorým čelí nová vláda krajiny.
Ďalšie správy Aamir Pirzada, Lin Al-Saadi a Sanjay Ganguly
