Aamir Peerzada

V Damasku sa členovia Asadovej alavitskej sekty teraz obávajú odvety

Prechádzajúc cez Mezzeh 86, robotnícku štvrť v západnom Damasku, nás zastaví kontrolný bod obsadený bojovníkmi z Hayat Tahrir al-Sham (HTS).

Budova je plná a potrebuje opravu.

V tejto oblasti dominujú ľudia zo sekty alawitov Bašára Asada, ktorá je odnožou šiitského islamu, ktorej príslušníci tvoria jednu z najväčších náboženských menšín v Sýrii.

Alaviti ovládali moc v prevažne sunnitskej moslimskej krajine počas 50 rokov vlády rodiny Asadovcov, pričom zastávali najvyššie pozície vo vláde, armáde a spravodajských službách.

Teraz sa mnohí v komunite obávajú represálií po zvrhnutí Asadovho režimu povstalcami vedenými HTS, sunnitskou islamistickou skupinou, ktorá bola kedysi pridruženou stranou al-Káidy v Sýrii.

EPA

Bashar al-Assad bol zvrhnutý po 24 rokoch pri moci

Desiatky alavitov, ktorých sme kontaktovali telefonicky, s nami odmietli hovoriť, pričom mnohí povedali, že sa boja.

V Mezzeh 86 sa prítomnosť bojovníkov HTS na kontrolnom stanovišti nezdalo byť zdrojom úzkosti.

Veľa alavitov vystúpilo a hovorilo s nami – dychtivo sa dištancovať od Asadovho režimu.

„Počas Asadovho režimu je stereotyp o Alawitoch taký, že dostali všetky pracovné príležitosti a že sú bohatí. Ale v skutočnosti je väčšina Alawitov chudobná a nájdete len jedného z tisíc, ktorý je bohatý,“ povedal Mohammad Shaheen, 26-ročný študent farmácie.

„Aj keď HTS išli do alawitských dedín blízko pobrežia, našli všetky dediny chudobné. Len rodina Assadovcov nazhromaždila bohatstvo,“ dodal s odkazom na alawitské srdce na západe krajiny.

Hasan Dawood, obchodník, povedal: „Boli sme preňho otrokmi – vodiči, kuchári a upratovačky.“

Je tam aj pocit zrady.

„Bašár bol zradca. A spôsob, akým utiekol, bol zbabelý. Mal aspoň osloviť ľudí a povedať nám, čo sa deje. Odišiel bez slova, vďaka čomu bola situácia chaotická,“ povedal Mohammad.

Ale ľudia z alawitskej komunity a skutočne z tejto štvrte slúžili v Asadových brutálnych bezpečnostných zložkách. V obave z represálií voči nim sme sa pýtali.

„Tí, čo boli v armáde a robili zlé veci, ušli. Nikto nevie, kde sú. Boja sa pomsty,“ povedal stavebný robotník Thaier Shaheen.

„Ale ľudia, ktorí nemajú na rukách krv, sa neboja a zostali späť.“

V niektorých častiach krajiny sa objavili správy o niekoľkých odvetných vraždách, ale zatiaľ neexistujú dôkazy, ktoré by naznačovali, že ich vykonala HTS.

„Doteraz sme v poriadku. Hovoríme s Hayat Tahrir al-Sham a majú rešpekt. Ale sú ľudia, ktorí nie sú z HTS, ale predstierajú, že sú tí, ktorí sa vyhrážajú. Chcú, aby naša spoločnosť zlyhala a oni sú tí, ktorých sa bojíme,“ povedal Mohammad.

Po ovládnutí Damasku HTS a jeho spojenci povedali, že tí zo zvrhnutého režimu, ktorí boli zapojení do mučenia a zabíjania, budú braní na zodpovednosť, aj keď ešte nie je jasné, akú formu to bude mať

HTS tiež uviedla, že budú chránené práva a slobody náboženských a etnických menšín.

Skupina má džihádistickú minulosť, od ktorej sa dištancovala. Má však islamskú prítomnosť a mnohí sa pýtajú, čo to bude znamenať pre pluralitnú spoločnosť v Sýrii.

Yogita Limayeová

„Nechceme, aby sa Sýria stala ďalším Afganistanom“ – Youssef Sabbagh

„Som veľmi šťastný, pretože Asadov režim padol. Je to ako splnený sen. Nikto nechce žiť pod diktatúrou. Existujú však obavy. Chcem byť realista,“ povedal Youssef Sabbagh, kresťanský právnik.

„HTS sú tu teraz a sú to islamské milície. Takí sú. Prajem si, modlím sa, aby boli modernou islamskou milíciou.“

„Hovorím nielen ako kresťan, mnohí Sýrčania, moslimovia a všetci ostatní, nechceme, aby sa Sýria stala ďalším Afganistanom, nechceme sa stať novou Líbyou. Už sme si veľa vytrpeli.“

Sýrska kresťanská komunita je jednou z najstarších na svete, pričom krajina je domovom niekoľkých známych svätých miest.

Keď sa v roku 2011 začalo povstanie proti Asadovi, kresťania sa spočiatku obávali postaviť sa na jednu stranu, no napokon členovia komunity bojovali na oboch stranách konfliktu.

Minulý týždeň arcibiskup z Homsu Jacques Murad pre BBC povedal, že s HTS už prebehli tri stretnutia a oni dokázali úprimne vyjadriť svoje názory a obavy.

Zatiaľ sú znamenia pre mnohých kresťanov upokojujúce.

Bary a reštaurácie ponúkajúce alkohol sú otvorené v kresťanskej štvrti Starého Damasku a v iných častiach mesta. Vianočná výzdoba je tiež na mnohých miestach.

V reštaurácii v Starom meste sme stretli právnika Ouday al-Khayata, ktorý je šiitským moslimom.

„Niet pochýb o tom, že existuje očakávanie a úzkosť. Signály prichádzajúce z HTS sú dobré, ale musíme počkať a uvidíme,“ povedal.

„Nie je možné poznať názory všetkých šiitov, ale existujú obavy z podobného scenára ako v Líbyi alebo Iraku. Verím však, že Sýria je iná. Sýrska spoločnosť bola veľmi dlho rôznorodá.“

Yogita Limayeová

„Sme pripravení zostať (protestovať) a požadovať naše práva“ – Wajiha al-Hajjar

Previezli sme sa asi 110 km (70 míľ) juhovýchodne od Damasku cez čierne sopečné kopce do mesta Suweida, ktoré je domovom väčšiny sýrskej drúzskej populácie.

Drúzska viera je ďalšou vetvou šiitského islamu, má však svoju jedinečnú identitu a presvedčenie.

Mnoho Drúzov bolo lojálnych k Asadovmu režimu, o ktorom verili, že ochráni menšiny.

Opozícia však počas vojny neustále narastala a v posledných rokoch dochádzalo k častým protestom.

Posledná sa začala na centrálnom námestí Suweida v auguste 2023 a pokračovala až do dňa pádu režimu.

Aktivista Wajiha al-Hajjar sa domnieva, že protesty neboli brutálne potlačené ako iné v Sýrii, pretože Asad chcel ukázať svetu a svojim zahraničným spojencom, že chráni menšiny.

„Pokúsili sa potlačiť náš protest, ale iným spôsobom – nie zbraňami alebo nábojmi, ale tým, že nás zbavili pasov a občianskych práv a prístupu k oficiálnym dokumentom.“ Bolo ťažké opustiť Suweidu a nastalo akési obliehanie,“ povedala.

Na námestí sa ich stále denne zídu stovky. Keď sme navštívili, vládla oslava. Z reproduktora zneli piesne a mladé dievčatá a chlapci predvádzali gymnastické vystúpenie, ich rodiny im tlieskali a fandili.

„Oslavujeme pád režimu, ale toto zhromaždenie je aj prejavom sily. V prípade, že bude extrémny režim s extrémnymi zákonmi, sme pripravení zostať na tomto námestí a dožadovať sa našich práv a požadovať rovnosť,“ povedal Wajiha.

Suweida mala za Asada kvázi autonómny štatút a Drúzovia chcú, aby to tak pokračovalo.

Je to len jeden príklad rozmanitosti a zložitosti sýrskej spoločnosti a výziev, ktorým čelí nová vláda krajiny.

Ďalšie správy Aamir Peerzada, Leen Al-Saadi a Sanjay Ganguly

Source link

mojcasopis.sk