PRIŠTINA, Kosovo — Oznámila to v utorok hlavná kosovská etnická srbská strana zákaz v nadchádzajúcich všeobecných voľbách je „inštitucionálne a politické násilie“ voči etnickej menšine.
Zlatan Elek zo Srbskej Listy alebo Listu Srbov povedal, že tento krok sa „urobil na príkaz (kosovského premiéra) Albina (Kurtiho) s cieľom získať nejaké ľahké politické body,“ dodal, že sa proti rozhodnutiu odvolajú.
Ústredná volebná komisia odmietla potvrdiť Srbskú listinu, pričom tento krok odôvodnila poukázaním na jej nacionalistický postoj a úzke väzby na Srbsko.
Srspka Lista paty má deväť z 10 zákonodarcov, ktorých etnická srbská menšina má v súčasnosti v 120-člennom parlamente.
Kosovo sa 9. februára konajú parlamentné voľbyOčakáva sa, že to bude kľúčová skúška pre Kurtiho, ktorého vládna strana v roku 2021 s prehľadom zvíťazila. Európskou úniou uľahčené rokovania o normalizácii vzťahov so susedným Srbskom sú po voľbách najvyššou prioritou každého vládneho kabinetu.
Západné mocnosti tiež vyjadrili znepokojenie nad týmto krokom, pretože sa obávajú, že by to mohlo ešte viac prehĺbiť už aj tak napäté vzťahy medzi Kosovom a Srbskom.
Kosovo bolo srbskou provinciou až do vojny medzi srbskými vládnymi silami a etnickými albánskymi separatistami v Kosove, ktorá si vyžiadala približne 11 400 mŕtvych, najmä etnických Albáncov. 78-dňová bombardovacia kampaň NATO v roku 1999 ukončila vojnu a vytlačila srbské sily. Kosovo vyhlásilo nezávislosť v roku 2008, ktorú Srbsko neuznáva.
Belehrad stále považuje Kosovo za svoju provinciu a má veľký vplyv na tam žijúcu etnickú srbskú menšinu.
Srbský prezident Aleksandar Vučić kritizoval krok k zákazu strany a povedal, že „Kurti sa snaží vykoreniť Srbov z (našej) južnej provincie.
