Ukrajina prehráva boj na zemi. Po troch rokoch bojov bolo veľa vojakov vyčerpaných. Otázka znie – dokáže krajina vydržať ďalší rok vojny?
Ich jednotky stále odolávajú ruskej invázii na východ. Ale sú takmer obkľúčení pri meste Kurakhove, dejiskom niektorých z najzúrivejších bojov za posledné týždne.
Čierny tím a mínometná jednotka sa im snažia zabrániť v obkľúčení okolo Kurakhove. Rusi tlačia z troch strán.
Oddýchneme si od bitky a stretneme sa s tímom v bezpečnom dome. Nie sú to vaši priemerní vojaci. Patria sem vegánski kuchári, mechanici, weboví vývojári a umelci. Skupina nonkonformných priateľov. Niektorí sa nazývajú anarchistami. Všetci sa dobrovoľne prihlásili do boja.
Ich 31-ročný veliteľ Surt vstúpil do armády krátko po invázii do celého Ruska. Najprv mi povedal, že si myslel, že vojna bude trvať tri roky. Teraz hovorí, že sa psychicky pripravuje na ďalšie desaťročie bojov.
Všetci vedia, že Donald Trump chce ukončiť vojnu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a ruský prezident tiež uviedli, že sú otvorení rozhovorom, no myšlienka efektívnej dohody sa zdá byť ťažko predstaviteľná.
Zatiaľ hovoríme len o rokovaniach.
Surt Trumpove úmysly nepopiera.
„Je veľmi ambiciózny a myslím si, že sa o to pokúsi,“ povedal. Obáva sa však výsledku akejkoľvek dohody.
„Sme realisti, chápeme, že na Ukrajine neexistuje spravodlivosť – veľa ľudí bude musieť prehltnúť skutočnosť, že ich domovy boli zničené raketami a guľkami, a že boli zabití ich blízki, a bude to ťažké.“
Keď som sa ho spýtal, či chce vyjednávať alebo pokračovať v boji, Surt rozhodne odpovedal: „Pokračuj v boji.“
Tento pohľad sa odráža vo väčšine jednotiek. Serhi, vegánsky šéfkuchár, verí, že dohoda dočasne zastaví vojnu a že „konflikt sa vráti o rok alebo dva“.
Priznal, že súčasná situácia na Ukrajine „nie je dobrá“. Ale je pripravený aj bojovať. Strata života je podľa neho „len pracovné riziko“.
Myslím si, že umelec David Trump sa obáva svojej nepredvídateľnosti. „Pre Ukrajinu to môže byť veľmi dobré alebo veľmi zlé,“ povedal.
Jednotka strávi týždeň vpredu a ďalší odpočíva. Ale aj keď odpočívajú, stále trénujú, pretože ich to motivuje.
Na zamrznutom poli si precvičujú streľbu z mínometov. Nedávno sa k tímu pripojil Denis, ktorý dobrovoľne opustil bezpečie svojho domova v Nemecku.
„Dokážem žiť vo svete bez Ukrajiny?“ povedal. Neochotne priznáva, že teraz sa zdá, že prehráva, no dodáva: „Ak to neskúsiš, určite prehráš. Aspoň zomriem, aby som vyhral, namiesto toho, aby som to bral ležať.“
Na rozdiel od iných sa však Denis domnieva, že Ukrajina by mala aspoň uvažovať o prímerí. Podľa jeho názoru bol počet ukrajinských obetí vyšší, ako sa oficiálne uznávalo – zabitých a zranených bolo viac ako 400 000 ľudí. Verí, že mobilizáciou viacerých ľudí sa problém nevyrieši.
„Len si myslím, že veľa ochotných vojakov je stratených alebo veľmi unavených – takže podľa mňa to nie je tak, že by sme chceli prímerie, ale nemôžeme pokračovať roky,“ povedal.
Dnipro, tretie najväčšie mesto Ukrajiny, je znakom vojnovej únavy. Pravidelne sa naň zameriavajú ruské rakety a drony. Náletové sirény prerušovane kvília dňom i nocou. Keď sú Ukrajinci ticho, snažia sa nájsť nejaký zmysel pre normálnosť v nenormálnych časoch, ako je chodenie do divadla.
V popoludňajšom predstavení komédie „Rodina Kaidašovcov“ sú stále prítomné spomienky na vojnu – minútou ticha na pamiatku zosnulých a potom zaznie ukrajinská hymna.
Niektorí z publika však pripúšťajú, že dúfajú, že to vydrží dlhšie. „Bohužiaľ, je nás málo. Dostávame pomoc, ale nestačí to, takže si musíme sadnúť a vyjednávať,“ povedala mi Ľudmila.
Ksenia povedala: „Neexistuje jednoduchá odpoveď. Mnoho našich vojakov zomrelo. Bojovali za niečo – za našu zem. Ale chcem, aby sa vojna skončila.“
Prieskumy verejnej mienky tiež ukazujú rastúcu podporu rokovaní.
Niektoré z najsilnejších výziev na prímerie prichádzajú od tých, ktorí museli utiecť pred bojmi. V útulku pri divadle, bývalej študentskej rezidencii, si štvorročná žena spomína na domov, ktorý po sebe zanechala.
Osemdesiatsedemročná Valentina povedala, že prišli bez ničoho, ale dostali topánky, oblečenie a jedlo. Zaobchádzalo sa s nimi dobre, povedal. „Je dobré byť hosťom, ale je lepšie byť doma.“
Jeho domov je teraz na okupovanom ruskom území. Všetky štyri ženy chcú rokovať o mieri. Maria (89) však povedala, že ani jedna zo strán nevie, ako by sa mohli „po tom pekle, ktorým si prešli“ pozrieť jeden druhému do očí.
Dodal: „Už teraz je jasné, že vojensky nikto nevyhrá, takže musíme rokovať.“
Tieto ženy možno budú musieť priniesť najväčšie obete, keďže Ukrajina možno bude musieť obetovať územie pre mier, ak sa uskutočnia rokovania.
Ďalšie správy od Daniela Wittenberga a Anastasie Levchenko.
