Schválenie najväčšej vodnej priehrady na svete zo strany Číny vyvolalo obavy z vysídlenia v Tibete a dopadov na životné prostredie po prúde v Indii a Bangladéši.
Priehrada, ktorá bude postavená po prúde rieky Yarlong Tsanpo, má potenciál produkovať trikrát toľko energie ako priehrada Tri rokliny, v súčasnosti najväčšia vodná elektráreň na svete.
Čínske štátne médiá opísali tento vývoj ako „bezpečný projekt s ekologickou ochranou ako prioritou“ a uviedli, že to podporí miestnu prosperitu a prispeje k cieľom Pekingu v oblasti klimatickej neutrality.
Skupiny a experti na ľudské práva sú však znepokojení vplyvom tohto vývoja.
Medzi nimi sú obavy, že výstavba priehrady, ktorá bola prvýkrát ohlásená koncom roka 2020, by mohla nielen vysídliť miestne komunity, ale aj drasticky zmeniť prírodnú krajinu a zničiť miestny ekosystém v jednom z najbohatších a najrozmanitejších regiónov Tibetskej náhornej plošiny.
Čínska výstavba niekoľkých priehrad v Tibete je spornou otázkou v regióne, ktorý Peking od anexie v 50. rokoch prísne kontroluje.
Aktivisti už skôr pre BBC uviedli, že priehrada je najnovším príkladom vykorisťovania Tibeťanov a ich pôdy Pekingom. Budhistický Tibet zažil v priebehu rokov vlnu represií, ktoré údajne zabili tisíce ľudí.
Začiatkom tohto roka zatkla čínska vláda stovky Tibeťanov, ktorí protestovali proti výstavbe ďalšej vodnej elektrárne. Výsledkom bolo zatknutie, bitie, niektorí vážne zranení, BBC sa dozvedela zo zdrojov a overených záberov.
Postavili sa proti plánom priehrady Gantuo a vodnej elektrárne, ktoré by premiestnili niekoľko dedín a potopili staroveké chrámy a posvätné miesta. Peking však uviedol, že evakuoval miestnych obyvateľov, poskytol kompenzáciu a premiestnil starovekú nástennú maľbu na bezpečné miesto.
Čo sa týka priehrady Yarlung Tsanpo, čínske úrady zdôraznili, že projekt nebude mať veľký vplyv na životné prostredie, ale neposkytli konkrétne informácie o tom, koľko ľudí bude vysídlených. Vodná priehrada Tri rokliny si vyžiadala evakuáciu 1,4 milióna ľudí.
Masívny rozvoj bude zahŕňať vyvŕtanie najmenej štyroch 20 km dlhých tunelov cez pohorie Namcha Barwa, aby sa odklonil tok najdlhšej tibetskej rieky Yarlung Tsanpo, uvádza sa v správe.
Odborníci a úradníci sa obávajú, že priehrada by mohla odkloniť tok cezhraničnej rieky, ktorá tečie na juh do indických štátov Arunáčalpradéš a Ásám, do Číny a ďalej do Bangladéša.
V správe Lowy Institute so sídlom v Austrálii z roku 2020 sa uvádza, že „kontrola týchto riek (na tibetskej náhornej plošine) je v skutočnosti čínskym škrtením v indickom hospodárstve“.
Vysoký predstaviteľ indickej vlády povedal agentúre Reuters krátko po tom, čo Čína oznámila plány na vybudovanie projektu priehrady Yarlung Tsangpo v roku 2020, že indická vláda uvažuje o vybudovaní veľkej vodnej priehrady a nádrže „na zmiernenie negatívneho vplyvu projektu čínskej priehrady“.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí už skôr reagovalo na obavy Indie z navrhovanej priehrady a v roku 2020 uviedlo, že Čína má „zákonné právo“ prehradiť rieku, berúc do úvahy vplyv, ktorý by to malo na rieku po prúde.
Počas posledného desaťročia Čína postavila mnoho vodných elektrární pozdĺž rieky Yarlung Tsanpo s cieľom využiť energiu rieky ako obnoviteľný zdroj energie. Rieka, ktorá je súčasťou najhlbšej rokliny na svete, tečie v nadmorskej výške 2 000 metrov len 50 kilometrov od nej a ponúka obrovský potenciál na výrobu elektrickej energie z vodnej energie.
Ohromujúca topografia rieky však predstavuje významné inžinierske výzvy a táto najnovšia priehrada je najväčšia v Číne a dodnes zostáva ambiciózna.
Rozvojové miesto sa nachádza pozdĺž hranice tektonickej platne, ktorá je náchylná na zemetrasenia. Čínski vedci už skôr vyjadrili obavy, že rozsiahle výkopové práce a výstavba v strmých úzkych kaňonoch by mohli zvýšiť frekvenciu zosuvov pôdy.
V roku 2022 hlavný inžinier Geologického úradu provincie Sichuan povedal: „Zosuvy pôdy a bahna spôsobené zemetraseniami sú často nekontrolované, čo bude predstavovať veľké nebezpečenstvo pre projekt.“
Chongqing Water Resources Bureau odhaduje, že projekt by mohol stáť až jeden bilión juanov (127 miliárd dolárov; 109,3 miliardy libier).
