Čína pokračuje vo svojej jadrovej expanzii, posilňuje svoje vzťahy s Ruskom a za posledný rok zvýšila vojenský tlak proti Taiwanu, podľa novej správy ministerstva obrany, ktorá skúma akcie urýchľujúce kľúčové oblasti konfliktu s USA.
V správe zverejnenej v stredu sa tiež uvádza, že nedávne množstvo obvinení z korupcie v rámci silnej čínskej Ústrednej vojenskej komisie, ktorá dohliada na Ľudovú oslobodzovaciu armádu, poškodzuje vojenský rast Pekingu a môže spomaliť jeho modernizačnú kampaň.
Vysoký predstaviteľ obrany uviedol, že Čína urobila pokrok v niektorých svojich programoch, ale v iných skĺzla späť.
Predstaviteľ, ktorý opísal hodnotenie USA pod podmienkou anonymity, varoval, že Peking pracuje na vývoji rozmanitejších a technologicky sofistikovanejších jadrových síl. Zatiaľ čo očakávaný počet jadrových hlavíc si udržiava stály rast, Čína rozširuje svoje zameriavacie schopnosti.
Peking bude schopný ísť za viacerými a rôznymi typmi cieľov, spôsobovať väčšie škody a mať viac možností na viaceré kolá protiúderov, povedal predstaviteľ. USA naliehajú na Čínu, aby bola transparentnejšia, pokiaľ ide o jej jadrový program, a zároveň varujú, že Amerika bude brániť svojich spojencov a podnikne v reakcii príslušné kroky.
Podľa správy, ktorá poskytuje ročné hodnotenie americkej vojenskej sily Číny a ktorú vyžaduje Kongres, mala Čína do polovice roku 2024 viac ako 600 operačných jadrových hlavíc a Pentagon očakáva, že do roku 2030 ich bude mať viac ako 1000. Odhad Pentagonu Súčasná zásoba jadrových hlavíc v Číne je asi o 100 vyššia, ako sa uvádza v minuloročnej správe, ale to je odraz zmeny v odhade, nie tempo výroby.
Bidenova administratíva pracovala na udržaní rovnováhy s Čínou, budovaním americkej vojenskej prítomnosti v ázijsko-tichomorskom regióne, aby bola pripravená čeliť Pekingu a zároveň podporovala intenzívnejšiu komunikáciu medzi oboma krajinami na diplomatickej a vojenskej úrovni.
Tento nárast v rozhovoroch sa zhodoval s poklesom nátlakových a riskantných zachytení amerických lietadiel od konca roku 2023 v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi. Čína však stále robí to, čo americká armáda považuje za „nebezpečné“ lety v blízkosti amerických a spojeneckých síl v regióne.
Stratégia národnej obrany Pentagonu je postavená na hodnotení, že Čína predstavuje pre USA najväčšiu bezpečnostnú výzvu a hrozba z Pekingu ovplyvňuje, ako je americká armáda vybavená a organizovaná do budúcnosti.
Korupcia v rámci CHKO mala za následok zvrhnutie najmenej 15 vysokopostavených predstaviteľov, čo je veľkým otrasom čínskeho obranného establishmentu.
„Táto vlna korupcie sa dotýka každej služby v CHKO a možno otriasla dôverou Pekingu,“ uvádza sa v správe.
V júni Čína oznámila, že bývalý minister obrany Li Shangfu a jeho predchodca Wei Fenghe boli vylúčení z vládnucej komunistickej strany a obvinení z korupcie. Minulý mesiac bol podľa čínskeho ministerstva obrany suspendovaný a vyšetrovaný ďalší vysoký predstaviteľ Miao Hua.
Správa USA poukazuje na pretrvávajúcu zvýšenú vojenskú prítomnosť Číny v okolí Taiwanu, samosprávneho ostrova, ktorý si Čína nárokuje ako svoj vlastný. Uviedla, že čínske námorníctvo je v regióne viac a že došlo k zvýšenému počtu prekročení do identifikačnej zóny protivzdušnej obrany ostrova a k veľkým vojenským cvičeniam v oblasti.
Len minulý týždeň spustilo veľké nasadenie lodí čínskeho námorníctva a pobrežnej stráže vo vodách okolo Taiwanu poplach, keďže taiwanskí predstavitelia uviedli, že to vyzerá, že Čína simuluje blokádu. Predstavitelia uviedli, že do toho, čo Taiwan opísal ako dve steny, ktorých cieľom bolo demonštrovať, že vody patria Číne, bolo zapojených až 90 lodí.
Taiwan sa v roku 1949 oddelila od komunistickej Číny a odmietla požiadavky Pekingu, aby prijala zjednotenie. Čína tvrdí, že to urobí silou, ak to bude potrebné, a lídri uviedli, že chcú byť pripravení tak urobiť do roku 2027.
Spojené štáty sú podľa domáceho práva povinné pomáhať pri obrane Taiwanu a poskytnúť mu zbrane a technológie na odvrátenie invázie.
Ostrovná demokracia je už desaťročia hlavným zdrojom napätia medzi Washingtonom a Pekingom a je všeobecne považovaná za najpravdepodobnejší spúšťač potenciálne katastrofickej vojny medzi USA a Čínou.
V širšom zmysle správa dospela k záveru, že PLA pokračovala vo svojom úsilí o rozvoj väčších vojenských spôsobilostí, ale „dosiahla nerovnomerný pokrok smerom k svojmu míľniku modernizácie do roku 2027“.
Jednou z oblastí expanzie, uvádza správa, sú bezpilotné vzdušné systémy, ktoré sa podľa predstaviteľov „rýchlo približujú americkým štandardom“.
Pokiaľ ide o Rusko, v správe sa uvádza, že Čína podporuje Vojna Ruska proti Ukrajine a predávala Rusku položky dvojakého použitia, na ktoré sa moskovský vojenský priemysel spolieha. Položky s dvojakým použitím možno použiť na civilné aj vojenské účely.
prispeli k tejto správe.
