TV súčasnosti žije viac ako polovica svetovej populácie v mestách – očakáva sa, že do roku 2050 sa toto číslo zvýši o 2,4 miliardy. Mestá sú jadrom budúcnosti ľudstva, no zároveň sú základom pre niektoré z našich najväčších výziev: klimatické zmeny, sociálna nerovnosť. a ekonomická zraniteľnosť. Aby mestá vyhoveli rastúcej mestskej populácii a dosiahli ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (SDGs) a zároveň viedli boj proti zmene klímy, mestá musia prijať transformačný, trvalo udržateľný mestský rozvoj.
Rýchla expanzia mestských oblastí už nie je len trendom: je to kríza. Neplánovaná expanzia miest, poháňaná predovšetkým rastúcimi potrebami bývania a rastom neformálnych osád, v ktorých žije viac ako 1,1 miliardy ľudí, zvyšuje klimatické riziká. Budovy, domy a stavby sú zodpovedné za až 40 % emisií skleníkových plynov.
Ako je uvedené v UN-Habitat’s Správa o svetových mestách 2024Očakáva sa, že viac ako 2 miliardy obyvateľov miest zažije do roku 2040 výrazné zvýšenie teploty, pričom viac ako tretina obyvateľov miest žije v oblastiach, kde je priemerná ročná teplota vyššia ako 29 °C. V posledných desaťročiach sa zelené plochy v našich mestách, ktoré sú nevyhnutné na znižovanie tepla a podporu blahobytu, zmenšili z 19,5 % mestskej oblasti v roku 1990 na iba 13,9 % v roku 2020. Katastrofy súvisiace s klímou, ako sú záplavy, cyklóny a suchá sa zvýšili. Boli zodpovedné za 91 % veľkých katastrof v rokoch 1998 až 2017. Často sú to najviac postihnuté najzraniteľnejšie komunity a ľudia v neformálnych osadách.
Nejde však len o problém životného prostredia. Mestá zápasia s prehlbovaním sociálnych a ekonomických rozdielov. Podľa projekcií World Cities Report by ročné ekonomické straty spôsobené zvýšenými prírodnými katastrofami mohli do polovice storočia presiahnuť 1 bilión dolárov.
Súčasná globálna kríza v oblasti bývania postihuje viac ako 2,8 miliardy ľudí na celom svete. Zároveň sa znížili investície do sociálneho bývania, pričom väčšina regiónov vynakladá menej ako 0,5 % HDP. Vnútorné vysídlenie – spôsobené konfliktmi a prírodnými katastrofami – zvyšuje tlak na súčasné potreby bývania. Nedávna správa Centra pre monitorovanie vnútorného vysídlenia ukazuje, že počet vnútorne vysídlených ľudí v Afrike sa za posledných pätnásť rokov strojnásobil na 35 miliónov, pričom 60 % hľadá útočisko v už aj tak vystresovaných mestských oblastiach.
Ale je dôležité si uvedomiť, že mestá nie sú len zdrojom výziev, ale aj riešením. Kľúč spočíva v prehodnotení mestských politík, sociálnych a environmentálnych funkcií pôdy, legislatívy a financovania s cieľom uprednostniť bývanie a základné služby ako katalyzátory opatrení v oblasti klímy a trvalo udržateľného rozvoja. Spojenie medzi cenovo dostupným bývaním, dobre naplánovanými a spravodlivými mestami a trvalo udržateľným rozvojom musí byť jasné.
Po prvé, je dôležité optimalizovať využívanie pôdy z hľadiska environmentálnych, ekonomických a sociálnych výhod. Tento prístup k problematike pôdy zníži emisie, zlepší dostupnosť a uvoľní nevyužitý potenciál mestských oblastí. Rozhodujúcou úlohou je stimulovať miestny ekonomický rozvoj prostredníctvom transformácie neformálnych sídiel a ich integrácie do mestskej štruktúry, najmä vzhľadom na význam neformálnej ekonomiky pre HDP na juhu. Napríklad podľa Medzinárodnej organizácie práce bolo v roku 2021 neformálne zamestnaných 98,5 % pracovnej sily Nigeru. V Konžskej demokratickej republike to bolo 97,5 %. Neformálnosť dominuje aj v pozemkových právach a majetkových otázkach. Iba 6,6 % mestské domácnosti v Angole sú registrované na platenie daní z nehnuteľností. V dôsledku toho príjmy z dane z nehnuteľností prispeli do štátneho rozpočtu v roku 2023 iba 0,26 %, podľa údajov Svetovej banky, na ktoré sa odkazuje v Ročenke Centra pre financovanie dostupného bývania v Afrike 2024.
Po druhé, musíme sa zamerať na bývanie a zabezpečiť používanie udržateľných stavebných materiálov a zároveň rozvíjať miestne trhy. Bývanie a budovanie slúžia dvom účelom: vytvárať pracovné miesta, stimulovať hospodárstvo a robiť domy udržateľnejšie a ekologickejšie. Používaním udržateľných stavebných materiálov, ako je recyklovaná oceľ, bambus a energeticky efektívna izolácia, môžeme znížiť uhlíkovú stopu nových a renovovaných domov.
Po tretie, základné služby, ako je čistá energia, voda, hygiena a doprava, by sa mali bezproblémovo integrovať do mestského plánovania, čím sa zabezpečia primerané investície do infraštruktúry. Tieto služby sú kľúčové nielen pre blaho obyvateľov, ale aj pre zmierňovanie a prispôsobovanie sa klimatickým zmenám, pričom zabezpečujú, aby mestá boli odolné a udržateľné pre budúce generácie.
Miestne a regionálne samosprávy sú v prvej línii týchto transformácií. Prepájajú globálne ambície s činnosťou na základnej úrovni, spájajú infraštruktúru, služby a ľudí a slúžia ako základ pre ciele udržateľného rozvoja. To zahŕňa prácu s najzraniteľnejšími komunitami a pre nich v neformálnych osadách a navrhovanie stratégií, ktoré maximalizujú využitie zastavaného prostredia a zároveň spĺňajú preferencie spotrebiteľov a demografické údaje.
Ale tento dom SDG nemôžeme dokončiť bez strechy. Bývanie je strecha, ktorá drží štruktúru pohromade. V Afrike a Ázii dochádza k rýchlemu rastu miest a mestá v týchto regiónoch sa budú musieť postarať o rastúcu populáciu a prispôsobiť sa jej. Investície do programov bývania a infraštruktúry by sa mali považovať za príležitosť na vytvorenie úspor z rozsahu a rozšírenie spotrebiteľských a daňových základov. Podľa Národnej asociácie staviteľov domov vytvorí výstavba 100 cenovo dostupných domov 161 miestnych pracovných miest a len v prvom roku vytvorí miestny príjem vo výške 11,7 milióna dolárov.
Cesta vpred je jasná: spoločné úsilie tam, kde sa pretínajú sociálne, mestské a klimatické ciele, na základe miestnych opatrení pod strechou primeraného bývania.
A naša hlavná zásada je jednoduchá: postarajte sa o ľudí a oni sa postarajú o planétu.
