Desať rokov po smrtiacom útoku, ktorý šokoval Francúzsko, sa krajina zastavila, aby si uctila obete a zároveň zápasila s meniacimi sa problémami slobody prejavu a terorizmu.
Desať rokov po tom, čo ozbrojenci zaútočili smrteľným útokom na kancelárie satirických novín Charlie Hebdo, sa krajina v utorok zastavila, aby si uctila obete a obnovila svoje odhodlanie bojovať za slobodu a demokraciu.
Útok šokoval Francúzsko až do jeho jadra a vyvolal celosvetové pobúrenie na obranu slobody prejavu.
Prezident Emmanuel Macron a starostka Paríža Anne Hidalgová si slávnostne uctili pamiatku na mieste útoku, kde 7. januára 2015 zahynulo dvanásť ľudí vrátane niektorých z najobľúbenejších francúzskych karikaturistov. Medzi pamätnými bol aj Ahmed Merabet, policajt zastrelený na ulici pri obrane novín.
Počas dojímavej ceremónie stáli Macron a jeho manželka Brigitte vedľa bývalého prezidenta Françoisa Hollanda, ktorý sprevádzal Francúzsko po útokoch.
Macron spolu s policajtmi položili kvetinové vence k stene bývalého sídla Charlie Hebdo v 11. obvode a zhromaždenie si uctilo minútu ticha. Zaznela osamelá trúbka, ktorá rezonovala štvrťou poznačenou krviprelievaním toho dňa a neskôr masakrom v Bataclane v novembri toho istého roku.
Útoky uvrhli Francúzsko do roku bezprecedentného teroru, ktorý sa začal útokom na Charlie Hebdo a vyvrcholil novembrovými koordinovanými útokmi vrátane tragédie v Bataclane. Národ zostal v smútku, ale verejné zhromaždenia sa stali aktmi odolnosti, vzdorovania strachu a ráznym krokom proti násiliu.
Masaker v Charlie Hebdo, ktorý vykonali dvaja bratia hlásiaci sa k al-Káide, predznamenal začiatok novej temnej kapitoly pre Francúzsko. Vlna extrémistického násilia prinútila krajinu prehodnotiť svoje bezpečnostné opatrenia.
Niekoľko dní po útoku kráčala vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová ruka v ruke s Hollandom a ďalšími svetovými lídrami ulicami Paríža – silná demonštrácia jednoty na obranu slobody prejavu, ktorá sa odrazila ďaleko za hranicami Francúzska.
Minister vnútra Bruno Retailleau v utorok v rozhovore pre miestne médiá priznal, ako ďaleko Francúzsko zašlo, pričom varoval pred pretrvávajúcimi nebezpečenstvami. „Francúzsko sa výrazne vyzbrojilo, ale hrozba stále existuje,“ povedal a poukázal na vonkajšie nebezpečenstvá a nárast domácej radikalizácie.
„Povaha hrozby sa zmenila,“ dodal Retailleau. „Teraz je to hlavne endogénne: mladí jedinci sa radikalizovali prostredníctvom sociálnych médií. Len minulý rok naše služby zmarili deväť útokov, čo je najvyšší počet od roku 2017.“
Vplyv útokov naďalej presahoval samotné Francúzsko. Nemecký kancelár Olaf Scholz zdieľal odkaz solidarity na sociálnych sieťach a napísal: „#JeSuisCharlie sa po barbarskom útoku na Charlie Hebdo pred 10 rokmi rozšíril po celom svete. Dnes, tak ako vtedy, zdieľame smútok našich francúzskych priateľov. Útok sa zameral na naše spoločné hodnoty slobody a demokracie – to nikdy neprijmeme.
Útok na Charlie Hebdo, uskutočnený ako odveta za neúctivé karikatúry proroka Mohameda v novinách, vyvolal zúrivé celosvetové diskusie o hraniciach slobody prejavu. V nasledujúcich dňoch pochodovali milióny ľudí solidárne, mávali perami a nápismi: Je Suis Charlie (Ja som Charlie).
Ale o desať rokov neskôr jednota tej chvíle ustúpila hlbším rozdeleniam. Charlie Hebdo uviedol, že výskum ukazuje, že zatiaľ čo väčšina Francúzov stále verí v základné právo na karikatúru, mladšie generácie čoraz viac kritizujú satiru, ktorú považujú za rozdeľujúcu alebo necitlivú, najmä voči marginalizovaným komunitám.
„Sme všetci ešte Charlie?“ spýtal sa televízny špeciál. Pre niektorých je odpoveďou jasné áno – pocta tým, ktorí zaplatili najvyššiu cenu za slobodu prejavu. Pre ostatných je to podľa francúzskych médií zložitejšia otázka.
Noviny zostávajú otvorené. Vydanie k 10. výročiu obsahuje na obálke karikatúru čitateľa jazdiaceho na AK-47 s titulkom „Nezničiteľné“. V úvodníku riaditeľ časopisu Laurent Sourisseau obhajoval silu satiry. „Ak sa chceš smiať, znamená to, že chceš žiť,“ napísal.
