V prvý deň nového roka prestal cez Ukrajinu prechádzať ruský zemný plyn.
Kyjev to nazýva „historickým“ dňom, keďže odmietnutie Ruska obnoviť tranzitnú zmluvu s Gazpromom zastavilo tok peňazí späť na financovanie totálnej invázie na Ukrajinu.
V susednom Moldavsku však hrozí, že tento krok povedie ku kríze.
Podnesterská oblasť bude vytopená
V separatistickom Podnestersku, východnej časti Moldavska lojálnej Moskve, sa rok začal vykurovaním nemocníc a kritickej infraštruktúry, nie domovov.
„Teplá voda bola zapnutá do druhej hodiny ráno, skontroloval som to. Teraz je vypnutá, radiátory sú sotva teplé,“ povedal Dmitrij BBC telefonicky zo svojho bytu v enkláve.
„Stále máme plyn, ale tlak je veľmi nízky – presne to, čo zostalo v potrubí.“
– Všade je to rovnaké.
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa Podnestersko v krátkej vojne oddelilo od Moldavska. Stále má na svojom území ruské jednotky a má ekonomiku úplne závislú od ruského zemného plynu, za ktorý úrady Tiraspolu nič neplatia.
Jakub Pienkowski z PSIM, poľského inštitútu medzinárodných vzťahov, vysvetlil: „Majú súbor, ktorý hovorí, koľko dlhujú každý mesiac.“ „Rusko však nemá záujem požadovať tieto peniaze.“
Zrazu sa preťalo záchranné lano cez Ukrajinu.
V niektorých mestách v Podnestersku úrady zriadili „ohrievacie body“ a linky pomoci pomáhajú nájsť palivové drevo. Odporúča sa, aby rodiny udržiavali teplo v jednej miestnosti a škáry v oknách a dverách utesnili prikrývkami.
Napriek slnečnému Novému roku v enkláve majú teploty cez noc klesnúť pod nulu.
„Teraz je v budove zima,“ povedal Dmitrij, miestny obyvateľ. „Nevieme, čo prinesie január.“
Nebezpečenstvo zatemnenia
Zatiaľ elektrina tečie.
Ale hlavná elektráreň v podnesterskom Kurchugane už začala byť poháňaná uhlím namiesto ruského plynu, ktorý podľa úradov vydrží len 50 dní.
To znamená problémy pre Moldavsko, ktoré získava 80 % elektriny z Curchuganu.
Kišiňovská vláda tvrdí, že má dostatok plynu na vykurovanie krajiny do jari a prejde na nákup elektriny z Európy, čo by však znamenalo obrovský nárast nákladov.
Minulý mesiac bol vyhlásený výnimočný stav a podniky a občania boli vyzvaní, aby znížili svoju spotrebu, keďže sa pripravujú na výpadky elektriny.
Náhle zastavenie tranzitu zemného plynu cez Ukrajinu zasiahlo aj Slovensko a Maďarsko.
Obe majú vlády sympatizujúce s Moskvou, ktoré sa oveľa pomalšie ako zvyšok EÚ zbavili ruského plynu a prestali financovať ruské vojny. Platiť viac za alternatívne dodávky zaťaží ich rozpočet.
Moldavsko je však chudobné a nestabilné a dlhotrvajúca kríza by mohla mať vážne hospodárske a politické dôsledky.
Toto možno chce Moskva.
Rusko môže zásobovať svojich spojencov v Podnestersku cez Turecko, aj keď s vyššími nákladmi, čo by znamenalo elektrinu pre celé Moldavsko.
Namiesto toho Gazprom uviedol, že Kišiňov dlhuje takmer 700 miliónov dolárov a zastavil dodávky. Podľa medzinárodných auditov má moldavská vláda približne 9 miliónov USD, z ktorých väčšina bola splatená.
Robiť politiku?
Zahraničnopolitická poradkyňa moldavského prezidenta Olga Roska pre BBC povedala: „Nevidíme to ako energetickú krízu, ale ako bezpečnostnú krízu, ktorá spôsobila, že Rusko ekonomicky a sociálne destabilizovalo Moldavsko.“
Jednoznačne ide o aktivitu vytvárať požiadavky na návrat proruských síl k moci pred parlamentnými voľbami v roku 2025.“
Vzťahy medzi Moldavskom a Moskvou sú napäté.
Krajina, ktorá bola kedysi súčasťou ZSSR, začala rozhovory o vstupe do EÚ a ešte pevnejšie sa dištancovala od Ruska od jeho rozsiahlej invázie na Ukrajinu.
Prezidentka Maia Sandu bola znovuzvolená minulý rok napriek dôkazom o masívnej kampani proti nej z Moskvy.
Neprestalo to.
Predtým, ako zložil prísahu, ruská zahraničná spravodajská agentúra SVR vydala zvláštne vyhlásenie, že plánuje násilne dobyť Podnestersko, aby obnovil dodávky energie. Prezidenta to vykreslilo ako „blázna“ a „duševne labilného“.
Analytik Jakub Pienkowski súhlasí s tým, že Kremeľ využíva rozhodnutie Kyjeva zakázať tranzit ruského zemného plynu.
„To je dôvod na riešenie niektorých politických a sociálnych problémov Moldavska,“ domnieva sa. „Ľudia sú naštvaní, pretože cena elektriny sa za tri roky zvýšila šesťkrát.“
So zhoršovaním humanitárnej situácie v Podnestersku bude tlak na Kišiňov narastať. Tiraspol však odmieta akúkoľvek pomoc, dokonca aj generátory.
„Vymyslia príbeh o tom, ako Kišiňov zmrazí Podnestersko do podriadenosti,“ verí Oľga Roska.
Aj keď sa Tiraspol rozhodne nakupovať plyn inde, jeho ekonomika môže utrpieť.
„Ceny tu pôjdu hore, vrátane kúrenia a jedla. Ale dôchodky sú nízke a niet práce,“ povedal mi Dmitrij z nárazníkovej zóny na okraji Podnesterska.
Tamojší ľudia sú podľa neho dosť „zaseknutí“, ako to je. Teraz bude život inde v Moldavsku ťažší.
„Rusko môže počkať na voľby, potom zrejme vyhrajú strany mimo EÚ,“ predpovedá Jakub Pienkowski.
„Pretože Maya Sandu môže hovoriť o vstupe do EÚ, ale aký to má zmysel, keď ľudia nemajú peniaze na elektrinu a plyn?“
„Toto je cieľ Ruska.“
