Novozvolený americký prezident Donald Trump v posledných týždňoch opäť prejavil záujem o ovládnutie Grónska, prevažne autonómneho dánskeho územia v Arktíde, nazývaného najväčším ostrovom sveta.
Prvýkrát naznačil svoj zámer kúpiť Grónsko počas svojho prvého prezidentského obdobia v roku 2019, tento týždeň však odmietol vylúčiť ekonomickú a vojenskú kontrolu.
Dánsko a európski predstavitelia však reagovali negatívne s tým, že Grónsko by sa nemalo predávať a mala by sa zachovať jeho územná celistvosť.
Ako dopadne táto nezvyčajná situácia, keď sú dvaja spojenci NATO v spore na obrovskej ploche obrovských nevyužitých nerastných zdrojov, z ktorých 80 % je pokrytých ľadom?
Ako môžu ambície 56 000 obyvateľov Grónska, ktorí sú pod dánskou kontrolou 300 rokov, ovplyvniť konečný výsledok?
Tu uvažujeme o štyroch scenároch budúcnosti Grónska.
Trump stráca záujem a nič sa nedeje
Špekuluje sa, že Trumpov krok nie je nič iné ako márnivosť, ktorej cieľom je zvýšiť bezpečnosť Dánska v Grónsku pred hrozbami z Ruska a Číny, ktoré sa snažia o vplyv v regióne.
minulý mesiac, Dánsko oznámilo nový vojenský balík vo výške 1,5 miliardy USD (1,2 miliardy £). Pre Arktídu. Pripravený bol ešte pred Trumpovým prejavom, no vyhlásenie prednesené o niekoľko hodín neskôr označil dánsky minister obrany za „iróniu osudu“.
„Dôležitá vec, ktorú Trump povedal, je, že Dánsko musí splniť svoje záväzky v Arktíde, inak to budú musieť Spojené štáty povoliť,“ povedala Elizabeth Swaneová, vedúca politická korešpondentka Politiken.
Mark Jacobsen, docent na Royal Danish Defence College, sa domnieva, že ide o prípad, keď Trump „vyjadril vyhlásenie pred nástupom do úradu“, zatiaľ čo Grónsko využíva túto príležitosť na získanie medzinárodnej moci ako dôležitý krok k nezávislosti.
Podľa názoru profesora Jacobsena sa Grónsko už nezaujímalo, ale určite veci venoval pozornosť.
Nezávislosť Grónska je však na programe už roky a niektorí veria, že diskusia by sa mohla uberať opačným smerom.
„V posledných dňoch som si všimol, že predseda vlády Grónska je vo svojich komentároch pokojnejší. Áno, chceme nezávislosť, ale na diaľku,“ povedal Swane.
Grónsko hlasuje za nezávislosť, hľadá užšie vzťahy s USA
Existuje všeobecný konsenzus, že v Grónsku sa nakoniec dosiahne nezávislosť a že ak ju Grónsko podporí, Dánsko ju uzná a ratifikuje.
Je však nepravdepodobné, že by Grónsko hlasovalo za nezávislosť, pokiaľ jeho obyvateľom nebude zaručené, že budú pokračovať v dánskych dotáciách na systémy zdravotníctva a sociálnej starostlivosti.
„Grónsky premiér je možno teraz v zbrani, ale ak naozaj usporiada referendum, bude potrebovať nejaký presvedčivý príbeh o tom, ako zachrániť grónsku ekonomiku a sociálny systém,“ povedal Ulrik Gad, vedúci výskumník na škole. Informoval o tom Dánsky inštitút pre medzinárodné štúdie pre BBC.
Ďalším možným krokom je voľná asociácia – niečo, čo majú Spojené štáty v súčasnosti spoločné s tichomorskými štátmi Marshallove ostrovy, Mikronézia a Palau.
Dánsko sa už v minulosti postavilo proti tomuto štatútu pre Grónsko a Faerské ostrovy, ale súčasná premiérka Mette Frederiksenová sa podľa Dr Gada výrazne nebránila.
Dánsko uznáva svoju koloniálnu zodpovednosť a chápe historické skúsenosti Grónska lepšie ako pred 20 rokmi.
Nedávna diskusia by mohla človeka presvedčiť, aby povedal: „(Frederiksen) by bolo lepšie ponechať Dánsko v Arktíde, aj keď je spojenie s Grónskom akosi slabšie.“
V posledných rokoch sa však ukázalo, že aj keď sa Grónsko môže odtrhnúť od Dánska, nemôže sa odtrhnúť od Spojených štátov. Američania nikdy neopustili ostrov po ovládnutí v druhej svetovej vojne a považujú to za životne dôležité pre svoju bezpečnosť.
Zmluva z roku 1951 zaručovala Dánsku základnú suverenitu, ale v skutočnosti dala Spojeným štátom všetko, čo chceli.
Doktor Gad povedal, že predstavitelia Grónska boli v kontakte s poslednými dvoma vládami USA ohľadom úlohy Washingtonu.
„Teraz vedia, že Spojené štáty nikdy neodídu,“ povedal.
Trump zvyšuje ekonomický tlak
Existujú špekulácie, že Trumpova ekonomická rétorika môže pre Dánsko predstavovať najväčšiu hrozbu – USA dramaticky zvýšili clá na tovar z Dánska a dokonca aj z EÚ, čím prinútili Dánsko urobiť akékoľvek ústupky voči Grónsku.
Profesor Jakobsen hovorí, že dánske vlády sa na to pripravujú nielen kvôli arktickému územiu.
Trump sa naďalej vyhráža 10-percentným clom na všetok dovoz z USA, čo by mohlo vážne narušiť európsky rast, a dánske a ďalšie európske spoločnosti teraz zvažujú zriadenie výrobných základní v USA.
Benjamin Cote z medzinárodnej právnickej firmy Pillsbury’s MarketWatch obsahuje možné možnosti zvýšenia ciel pomocou zákona o núdzových ekonomických silách z roku 1977 (IEEPA).
Jedným z hlavných dánskych sektorov, ktorý by mohol byť ovplyvnený, je farmaceutický priemysel. USA nakupujú načúvacie prístroje, väčšinu inzulínových produktov a liek na cukrovku Ozempic, vyrábaný dánskym Novo Nordisk, z Dánska.
Analytici sa domnievajú, že zvýšenie cien, ktoré bude výsledkom týchto opatrení, sa nebude páčiť americkej verejnosti.
Trump napadol Grónsko
„Jadrová možnosť“ sa zdá byť pritiahnutá, ale Trump nevylúčil vojenskú akciu, takže stojí za zváženie.
V podstate už USA mali v Grónsku základňu a veľké množstvo vojakov, takže prevziať kontrolu by nebolo príliš ťažké.
„USA už majú de facto kontrolu,“ povedal profesor Jacobsen a dodal, že nerozumie, prečo sa Trumpove poznámky zdajú byť neinformované.
To by vytvorilo medzinárodný konflikt, ak by Washington použil vojenskú silu.
„Ak zaútočia na Grónsko, prevezme NATO,“ povedal Swane. „Takže tam to končí. Bod 5 musí začať. Ak krajina NATO zaútočí na NATO, potom NATO neexistuje.“
Doktor Gad povedal, že Trump znel, ako keby čínsky prezident Si Ťin-pching hovoril o Taiwane alebo ruský Vladimir Putin hovoril o Ukrajine.
„Hovorí, že je legálne, aby sme obsadili toto miesto,“ povedal. „Ak ho budeme brať vážne, bude to zlé znamenie pre všetkých našich západných spojencov.“
