Novozvolený prezident Donald Trump sa zaviazal sprostredkovať a mierová dohoda na Ukrajineale keď sa pripravuje na nástup do úradu, mier sa zdá byť nepolapiteľný ako vždy.
Moskva a Kyjev hľadajú zisky na bojisku, aby posilnili svoje vyjednávacie pozície pred prípadnými rozhovormi o ukončení 3-ročnej vojny.
V minulom roku ruskí vojaci pomaly, ale vytrvalo postupovali cez ukrajinskú obranu a snažili sa získať plnú kontrolu nad štyrmi regiónmi na východe a juhu, ktoré Moskva na začiatku vojny ilegálne anektovala, ale nikdy ich úplne nezískala. Vypúšťa tiež vlny rakiet a bezpilotných lietadiel s cieľom ochromiť ukrajinskú energetickú sieť a ďalšiu životne dôležitú infraštruktúru.
Ukrajina sa zasa snažila zabezpečiť a predĺžiť svoj vpád do Ruska Región Kursk. Kyjevské rakety a drony zasiahli aj ruské ropné zariadenia a ďalšie kľúčové ciele dôležité pre moskovskú vojnovú mašinériu.
Obe strany zaujali tvrdé vyjednávacie pozície, ktoré ponechávajú malý priestor na kompromisy.
Trump, ktorý sa počas svojej kampane zaviazal urovnať vojnu do 24 hodín, zmenil tento časový rámec začiatkom tohto mesiaca a vyjadril nádej, že o mieri bude možné rokovať do šiestich mesiacov. Jeho nominant na vyslanca na Ukrajine, Keith Kellogghovorí, že obchod by mohol byť sprostredkovaný do 100 dní.
ruský prezident Vladimír Putin deklaroval pripravenosť Moskvy na rozhovory, ale zdôraznil, že každá mierová dohoda by mala rešpektovať „realitu v teréne“, čo nie je príliš jemný spôsob, ako povedať, že musí brať do úvahy zisky Ruska na pôde.
V júni zdôraznil, že Ukrajina sa tiež musí vzdať svojej ponuky NATO a úplne stiahnuť svoje sily z Donecka, Luhanska, Záporoží a Chersonu – regiónov, ktoré Rusko anektovalo v septembri 2022 – ktoré Ukrajina a Západ odmietli. Moskva tiež chce, aby Západ zrušil svoje sankcie, ktoré obmedzili prístup Moskvy na globálne trhy a zasadili ťažkú ranu ruskej ekonomike.
Masívne vojenské výdavky podporili ruskú ekonomickú produkciu, ktorá minulý rok vzrástla takmer o 4 %, no slabnúci rubeľ a nedostatok pracovnej sily podporili vysokú infláciu a čoraz viac destabilizovali ekonomiku. Minulý týždeň prezident Joe Biden vyostril bolesť pre Moskvu rozšírenie sankcií o životne dôležitom energetickom sektore Ruska vrátane jeho tieňová lodná flotila používané na obchádzanie predchádzajúcich obmedzení.
Ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského počiatočná „mierová formulka“ požadovala úplné stiahnutie Ruska zo všetkých okupovaných území, ale neskôr svoju pozíciu zmiernil, keďže Moskva pokračovala v dosahovaní ziskov, a tento ústup už nekladie ako podmienku rozhovorov. Zelenskyj čelil neochote niektorých spojencov ponúknuť Kyjevu rýchle členstvo v NATO, ale trvá na silných bezpečnostných zárukách zo strany USA a ďalších západných partnerov ako na kľúčovom prvku akejkoľvek perspektívnej mierovej dohody.
Zelenskyj zdôraznil potrebu komplexnej dohody, nie dočasného zastavenia nepriateľských akcií, ktoré by Rusku umožnili len doplniť svoj arzenál. Presadil sa za nasadenie západných vojsk na Ukrajinu ako mierové jednotky.
Putin podobne odmietol dočasné prímerie a poukázal na to, že ruské jednotky tlačia na ofenzívu a akékoľvek prerušenie bojov by Ukrajine umožnilo získať posily a zásoby.
„Rusi vidia, že Trump bude presadzovať nejaký druh rezolúcie alebo nejakého urovnania, a chcú získať čo najviac,“ povedal Kurt Volker, ktorý v Trumpovom prvom funkčnom období pôsobil ako osobitný zástupca Ukrajiny.
Rusko kontroluje asi pätinu ukrajinského územia vrátane Krymského polostrova, ktorý bol nelegálne anektovaný v roku 2014. Väčšinu roka 2024 držalo iniciatívu na bojisku, pričom na niekoľkých úsekoch frontovej línie dlhej vyše 1000 kilometrov (600 míľ) presadzovalo ofenzívu. Zisky Moskvy na jeseň boli najväčšie od úvodnej fázy invázie.
Ukrajina čelila strašnému nedostatku pracovných síl, pretože sa snaží zmobilizovať dostatok regrútov, aby kompenzovala straty a nárast dezercie.
Michael Kofman, vedúci pracovník Carnegie Endowment, poznamenal, že „stabilizácia frontovej línie je nevyhnutná na získanie času a prinútenie Moskvy k prehodnoteniu“. Poznamenal, že miera mobilizácie Ukrajiny od leta značne klesla a „úroveň posádky naďalej klesala, najmä medzi pechotnými jednotkami držiacimi predné línie“.
Vojenský analytik Sergej Poletajev v Moskve poznamenal, že aj keď Rusku chýbajú zdroje na veľký prielom, zdokonalilo taktiku malých a pomalých pokrokov vo viacerých sektoroch.
„Moskva vsádza na fyzické vyčerpanie ukrajinských ozbrojených síl a rozpad ukrajinského štátu,“ napísal nedávno Poletaev.
Kyjev sa snažil zmeniť svoj osud spustením invázie do Ruska Región Kursk v auguste s cieľom odvrátiť pozornosť síl Moskvy na východnej Ukrajine a posilniť jej ruku v rokovaniach. Rusko, spočiatku zaskočené, zintenzívnilo úsilie o vyhnanie ukrajinských síl. USA, Ukrajina a Južná Kórea uviedli, že Severná Kórea vyslala do Ruska 10 000 až 12 000 vojakov, aby bojovali v regióne Kursk.
Kellogg, nominant novej administratívy na vyslanca pre Ukrajinu, odmietol európske obavy, že by Trump mohol znížiť podporu Kyjevu, a povedal, že „nepokúša sa dať niečo Putinovi alebo Rusom, v skutočnosti sa snaží zachrániť Ukrajinu a zachrániť ich suverenitu“.
Volker predpovedal, že Trump bude naliehať na Putina, aby ukončil nepriateľstvo, a varuje ho, že prudko zvýši tlak na Moskvu, ak ruský vodca nebude dbať na požiadavku.
Ak Putin odmietne zastaviť boje, Volker povedal, že Trump „otvorí kohútik“ a umožní Ukrajine požičať si toľko peňazí, koľko chce, a kúpiť si vojenské vybavenie, aké chce, a zároveň sprísniť sankcie voči ruskému ropnému a plynárenskému sektoru.
„Myslím si, že tieto veci by mali za cieľ prinútiť Putina k záveru: ‚OK, je čas prestať‘,“ povedal Volker.
Ďalší pozorovatelia varujú, že je nepravdepodobné, že by Putin urobil kompromis vo svojich vojnových cieľoch, najmä keď majú ruské jednotky na Ukrajine prevahu a ruská ekonomika zatiaľ prežila prebiehajúce západné sankcie.
Putin sa snaží upevniť svoje zisky a získať západné záruky, že Ukrajina nebude nikdy pozvaná do NATO, zároveň však chce, aby Kyjev akceptoval súbor jazykových, vzdelávacích a kultúrnych politík na zabezpečenie svojej priateľskej politiky voči Moskve.
„Putin spojil svoju vojnu s dosiahnutím tohto cieľa a je nepravdepodobné, že by ustúpil,“ napísala v komentári Tatyana Stanovaya z Carnegie Russia and Eurasia Center. „Namiesto toho pravdepodobne zintenzívni úsilie.“
Dodala, že ruská požiadavka na „demilitarizáciu“ Ukrajiny zahŕňa nielen hlboké škrty v jej ozbrojených silách, ale tiež hľadá západné záruky, že svojho spojenca nevyzbrojí.
„Moskva považuje akúkoľvek vojenskú podporu pre Ukrajinu za inherentne nepriateľskú,“ povedala.
Je nepravdepodobné, že Putin odstúpi od anexie štyroch ukrajinských regiónov, čo je zabavenie, ktoré už bolo zapísané do ruskej ústavy.
„Moskva je presvedčená, že uznanie nových ruských hraníc Ukrajinou je nevyhnutné, aby sa vylúčila základňa pre vojenskú revanšu,“ uviedol v komentári politológ Vladimir Frolov.
Mnohí moskovskí analytici sú skeptickí voči vyhliadkam na mierovú dohodu, pričom si všímajú značne rozdielne pozície na oboch stranách. Niektorí tvrdia, že neúspech v rozhovoroch by mohol postaviť Rusko a USA na pokraj priameho konfliktu, ak sa Trump rozhodne zvýšiť vojenskú podporu pre Ukrajinu.
„Na Západe majú tendenciu myslieť si, že sa Putin zľakne a súhlasia s prímerím,“ napísal Poletajev, analytik so sídlom v Moskve. „Práve naopak. Putin sa pravdepodobne rozhodne pre eskaláciu a bude bojovať s ohňom.
___
Autorka Associated Press Danica Kirka v Londýne prispela.
